piatok 28. februára 2014

Návrat do budúcnosti – veriace roboty?

Vo februári tohto roku sa v Ríme uskutočnil svetový kongres katolíckej novinárskej organizácie Signis. Jezuitský teológ, ktorý študuje prepojenie teológie a sveta moderných techonológií, páter Antonio Spadaro,na tomto kongrese povedal:

Anotio Spadaro SJ
... internet nie je voliteľná vec, je to dôležitý moment ľudských dejín, preto nie je možné vrátiť sa späť. Digitálna kultúra vyjadruje jednu okolnosť človeka, teda jednu duchovnú dimenziu, kde technológia prehlbuje, vyjadruje potreby a túžby, ktoré človek mal odpradávna. Teda aj vo svetle učenia Benedikta XVI a pápeža Františka o komunikácii usilujem sa ponúknuť pochopenie závažnosti a hlbokú duchovnú hodnotu digitálnej kultúry; ona je kultúrou, ktorú treba evanjelizovať.“

O dva dni neskôr, ako som naďabil na tento citát, som našiel článoček, ktorý porovnáva sci-fi film spred 30 rokov s realitou dneška. Ja si pamätám, a možno aj niekoľkí či viacerí z vás, na tú filmovú komediálnu trilógiu Návrat do budúcnosti (Back to the Future). Hoci sa to k nám dostalo až v 90-tych rokoch, prvý film vyšiel roku 1985 a dve hlavné postavy trilógie, Marty McFly a Doc Brown, sa v deji dostali vďaka časostroju tridsať rokov do minulosti. Druhý diel, z roku 1989, premrštil protagonistov rovno do roku 2015. Tretí diel vyšiel v roku 1990 a ešte viac sa pohral s cestovaním do minulosti. Tak som chcel k tomu všetkému napísať pár myšlienok, ktoré nosím v sebe už dlhší čas.

Trilógia Návrat do budúcnosti ukazuje dnes, keď sme takmer tam, kde druhá časť preniesla hrdinov filmu – do roku 2015, ako ľudské túžby či sny, vtedy „len“ vo filmoch, sa o tridsať rokov vďaka rozvoju technológií stali súčasťou našej reality. A to nie nejakými čarami, ale vďaka stále bohatšiemu poznaniu zákonitostí vložených do stvorenia. „Podmaňte si zem“.

Sny a realita – 5 príkladov z Návratu do budúcnosti

1. Marty nosí istý čas v druhom diele „samouväzovacie“ svietiace topánky Nike. Air Mag, ktoré sa šnurujú samé, sa naozaj stali realitou.


Nike Air Mag 2011
V roku 2011 Nike vyrobilo limitovanú sadu, a v dražbe sa ich vydražilo 1500 kusov. Pred pár dňami Nike designer Tinker Hatfield oznámil, že v roku 2015 budú také „nike-y“ v riadnom predaji. Schopné sa samé uviazať.

2. Martymu podstrčia pod nos elektronickú tabuľku, dotykovú, aby na nej podpísal akúsi petíciu. Kde bol vtedy Steve Jobs a jeho iPad? Dnes už máme tablety aj pre malé deti.

3. Doc Brown používa vo filme veľmi tenký fotoaparát. „Tenkosť“ , ktorá sa nápadne podobá na fotoaparáty skombinované s našimi smartfónmi.

4. Dom, kde je všetko poprepájané... a diaľkovo ovládané? Hovoriace spotrebiče? Na veľtrhu spotrebnej elektroniky v Las Vegas začiatkomroka 2013 firma LG predstavila spotrebiče, ktoré komunikujú s ľuďmi: chladnička, ktorá oznámi, čo obsahuje, či rúra, ktorá povie, kedy je nahriata na pečenie.
Inteligentné spotrebiče LG, predstavené v roku 2013.
Hoveboard z filmu
5.  Napokon, vznášacia doska – čosi ako lietajúci skateboard. Vo filme to bolo skutočné sci-fi, no dnes vznášadlá už poznáme, ich princíp je vyskúšaný. Ich zmenšovanie (ako je to u mobilných telefónov) je tiež reálna vec. A tak sme pri tom, že firma Haltek Industries pripravuje prvý Hoverboard na predaj v roku 2015.


Keď sa takto pozeráme na tento vývoj, vidíme, ako sa v ostatných rokoch zrýchľuje. Vidno to na mobilných telefónoch. Bolo úžasné nemať telefón na šnúre. Potom bolo úžasné, ako sa zmenšoval do ruky, a ďalej sme sa divili, že zrazu nebolo treba tlačidlá, iba dotykovú obrazovku, a dokonca s fotoaparátom. A dnes už je to vlastne miniatúrny počítač, či peňaženka, zápisník, modlitebná knižka, rádio... v jednom. To všetko sa udialo v priebehu povedzme pätnásť rokov. Stále bohatšie, širšie poznanie; poznatky vzájomne poprepájané, skombinované, a veda sa posúva vpred.

Niekedy sa zdá, že si ako veriaci ani neuvedomujeme, ako to všetko súvisí s vierou. Boh miluje všetko, čo stvoril. Teda aj všetky stvorené zákonitosti, ktoré my len postupne objavujeme a prichádzame na to, ako svet funguje. A aké to bude, keď sa začnú objavovať veľmi inteligentné počítače, „upratané“ do tvaru ľudskej osoby, či zvieraťa, s napodobeninou kože... Roboty, čo chodia, behajú, tancujú, už v Ázii vyrobili.

Skúsme ešte malý návrat do budúcnosti – za rohom. Predstavte si, že zo smartfónu „odfiltrujete“ funkciu telefonovania (a sms-kovania). Ostane vám dotyková obrazovka, s aplikáciami, s pripojením na internet, a s mnohými ďalšími funkciami. Predstavte si, že tú dotykovú plochu vyzväčšujete, na 0,8 x 1,2 metra – doska písacieho stola. Doplňme si k tomu, že dnes je už dosť časté, že v domácnostiach je wifi. Ale nemusí to byť len doska písacieho stola, ale – keďže už dnes sú dotykové sklá na mobiloch veľmi odolné – napr. kuchynská linka. Alebo rovno plocha skombinovaná so zrkadlom v kúpeľni (spomeniete si na reklamu počas hokejov cez ZOH?).

V tomto svete 21. storočia, ktorý prichádza, sme pozvaní žiť ako kresťania. Aj s technológiami, ktoré nám majú slúžiť. Aj tie veľmi moderné. Nie sme ešte naučení premýšľať nad týmito súvislosťami, ani ako kňazi, ani ako laickí veriaci. No celé je to už za dverami. A deti s tým rastú, ba rovno sa s tým rodia. Roboty rastú tiež. Dušu mať nebudú, tú tvorí Boh ľudským bytostiam. Ale možno budú veľmi na nerozoznanie. Budeme s nimi žiť vzťahy? Komunikovať? Klamať ich... ? Učiť ich? Softvéry, ktoré sa učia z vlastných chýb, sú dnes už reálna vec. A ... budú mať poznatky aj o náboženstve, budú vedieť tieto poznatky kombinovať, spracovávať...

Príde mi, že jedna z ciest tej neustálej „reformy“ Cirkvi je otvorenie kritického zmýšľania o svete, ktorý je veľmi konkrétny, technologický, je za dverami, a je v Božích rukách. Koniec koncov, Ježiš bol na tejto zemi remeselník. Cesta späť nie je možná.

 Jedno z futuristických videí od Microsoftu. A možno nie až tak ďaleko od reality.