Návrat do budúcnosti – veriace roboty?

Vo februári tohto roku sa v Ríme uskutočnil svetový kongres katolíckej novinárskej organizácie Signis. Jezuitský teológ, ktorý študuje prepojenie teológie a sveta moderných techonológií, páter Antonio Spadaro,na tomto kongrese povedal:

Anotio Spadaro SJ

„... internet nie je voliteľná vec, je to dôležitý moment ľudských dejín, preto nie je možné vrátiť sa späť. Digitálna kultúra vyjadruje jednu okolnosť človeka, teda jednu duchovnú dimenziu, kde technológia prehlbuje, vyjadruje potreby a túžby, ktoré človek mal odpradávna. Teda aj vo svetle učenia Benedikta XVI a pápeža Františka o komunikácii usilujem sa ponúknuť pochopenie závažnosti a hlbokú duchovnú hodnotu digitálnej kultúry; ona je kultúrou, ktorú treba evanjelizovať.“

O dva dni neskôr, ako som naďabil na tento citát, som našiel článoček, ktorý porovnáva sci-fi film spred 30 rokov s realitou dneška. Ja si pamätám, a možno aj niekoľkí či viacerí z vás, na tú filmovú komediálnu trilógiu Návrat do budúcnosti (Back to the Future). Hoci sa to k nám dostalo až v 90-tych rokoch, prvý film vyšiel roku 1985 a dve hlavné postavy trilógie, Marty McFly a Doc Brown, sa v deji dostali vďaka časostroju tridsať rokov do minulosti. Druhý diel, z roku 1989, premrštil protagonistov rovno do roku 2015. Tretí diel vyšiel v roku 1990 a ešte viac sa pohral s cestovaním do minulosti. Tak som chcel k tomu všetkému napísať pár myšlienok, ktoré nosím v sebe už dlhší čas.

Trilógia Návrat do budúcnosti ukazuje dnes, keď sme takmer tam, kde druhá časť preniesla hrdinov filmu – do roku 2015, ako ľudské túžby či sny, vtedy „len“ vo filmoch, sa o tridsať rokov vďaka rozvoju technológií stali súčasťou našej reality. A to nie nejakými čarami, ale vďaka stále bohatšiemu poznaniu zákonitostí vložených do stvorenia. „Podmaňte si zem“.

Sny a realita – 5 príkladov z Návratu do budúcnosti

1. Marty nosí istý čas v druhom diele „samouväzovacie“ svietiace topánky Nike. Air Mag, ktoré sa šnurujú samé, sa naozaj stali realitou.

Nike Air Mag 2011

V roku 2011 Nike vyrobilo limitovanú sadu, a v dražbe sa ich vydražilo 1500 kusov. Pred pár dňami Nike designer Tinker Hatfield oznámil, že v roku 2015 budú také „nike-y“ v riadnom predaji. Schopné sa samé uviazať.

2. Martymu podstrčia pod nos elektronickú tabuľku, dotykovú, aby na nej podpísal akúsi petíciu. Kde bol vtedy Steve Jobs a jeho iPad? Dnes už máme tablety aj pre malé deti.

3. Doc Brown používa vo filme veľmi tenký fotoaparát. „Tenkosť“ , ktorá sa nápadne podobá na fotoaparáty skombinované s našimi smartfónmi.

4. Dom, kde je všetko poprepájané... a diaľkovo ovládané? Hovoriace spotrebiče? Na veľtrhu spotrebnej elektroniky v Las Vegas začiatkomroka 2013 firma LG predstavila spotrebiče, ktoré komunikujú s ľuďmi: chladnička, ktorá oznámi, čo obsahuje, či rúra, ktorá povie, kedy je nahriata na pečenie.

Inteligentné spotrebiče LG, predstavené v roku 2013.

Hoveboard z filmu

5.  Napokon, vznášacia doska – čosi ako lietajúci skateboard. Vo filme to bolo skutočné sci-fi, no dnes vznášadlá už poznáme, ich princíp je vyskúšaný. Ich zmenšovanie (ako je to u mobilných telefónov) je tiež reálna vec. A tak sme pri tom, že firma Haltek Industries pripravuje prvý Hoverboard na predaj v roku 2015.

Keď sa takto pozeráme na tento vývoj, vidíme, ako sa v ostatných rokoch zrýchľuje. Vidno to na mobilných telefónoch. Bolo úžasné nemať telefón na šnúre. Potom bolo úžasné, ako sa zmenšoval do ruky, a ďalej sme sa divili, že zrazu nebolo treba tlačidlá, iba dotykovú obrazovku, a dokonca s fotoaparátom. A dnes už je to vlastne miniatúrny počítač, či peňaženka, zápisník, modlitebná knižka, rádio... v jednom. To všetko sa udialo v priebehu povedzme pätnásť rokov. Stále bohatšie, širšie poznanie; poznatky vzájomne poprepájané, skombinované, a veda sa posúva vpred.

Niekedy sa zdá, že si ako veriaci ani neuvedomujeme, ako to všetko súvisí s vierou. Boh miluje všetko, čo stvoril. Teda aj všetky stvorené zákonitosti, ktoré my len postupne objavujeme a prichádzame na to, ako svet funguje. A aké to bude, keď sa začnú objavovať veľmi inteligentné počítače, „upratané“ do tvaru ľudskej osoby, či zvieraťa, s napodobeninou kože... Roboty, čo chodia, behajú, tancujú, už v Ázii vyrobili.

Skúsme ešte malý návrat do budúcnosti – za rohom. Predstavte si, že zo smartfónu „odfiltrujete“ funkciu telefonovania (a sms-kovania). Ostane vám dotyková obrazovka, s aplikáciami, s pripojením na internet, a s mnohými ďalšími funkciami. Predstavte si, že tú dotykovú plochu vyzväčšujete, na 0,8 x 1,2 metra – doska písacieho stola. Doplňme si k tomu, že dnes je už dosť časté, že v domácnostiach je wifi. Ale nemusí to byť len doska písacieho stola, ale – keďže už dnes sú dotykové sklá na mobiloch veľmi odolné – napr. kuchynská linka. Alebo rovno plocha skombinovaná so zrkadlom v kúpeľni (spomeniete si na reklamu počas hokejov cez ZOH?).

V tomto svete 21. storočia, ktorý prichádza, sme pozvaní žiť ako kresťania. Aj s technológiami, ktoré nám majú slúžiť. Aj tie veľmi moderné. Nie sme ešte naučení premýšľať nad týmito súvislosťami, ani ako kňazi, ani ako laickí veriaci. No celé je to už za dverami. A deti s tým rastú, ba rovno sa s tým rodia. Roboty rastú tiež. Dušu mať nebudú, tú tvorí Boh ľudským bytostiam. Ale možno budú veľmi na nerozoznanie. Budeme s nimi žiť vzťahy? Komunikovať? Klamať ich... ? Učiť ich? Softvéry, ktoré sa učia z vlastných chýb, sú dnes už reálna vec. A ... budú mať poznatky aj o náboženstve, budú vedieť tieto poznatky kombinovať, spracovávať...

Príde mi, že jedna z ciest tej neustálej „reformy“ Cirkvi je otvorenie kritického zmýšľania o svete, ktorý je veľmi konkrétny, technologický, je za dverami, a je v Božích rukách. Koniec koncov, Ježiš bol na tejto zemi remeselník. Cesta späť nie je možná.

 Jedno z futuristických videí od Microsoftu. A možno nie až tak ďaleko od reality.

Aj v zozname kardinálov František potvrdil svoje priority

V nedeľu 12. januára v príhovore pri Anjel Pána pápež František oznámil mená 19 nových kardinálov, ktorých ustanoví pri konzistóriu 22. februára. Spomedzi vymenovaných je 16 vo veku pod 80 rokov, teda môžu voliť v prípadnom konkláve, a traja sú nad touto vekovou hranicou.

Pri pohľade na prvý Františkov kardinálsky zoznam sa ponúkajú dva podstatné menovatele, ktoré prepájajú výber mien a Františkov pohľad na Cirkev. Sú to silnejšia pastorácia, služba Božiemu ľudu, až po geografické a spoločenské periférie, a rešpektovanie pravidiel ruka v ruke so slobodou voči tradícii s malým „t“. Pápež bol pri zostavovaní zoznamu verný sám sebe, a zároveň opäť prekvapil.

Začnime v konkláve 13. marca 2013. Keď kardináli zvolili Bergoglia, ten, už s plnou mocou pápeža, položil svoj už nepotrebný kardinálsky biret na hlavu sekretárovi konkláve, ktorým bol biskup Lorenzo Baldisseri. Medzičasom ho pápež vymenoval za generálneho sekretára biskupskej synody a teraz svoje gesto z konkláve potvrdil, keď zaradil jeho meno na zoznam nových kardinálov.

Foto: korazym.org

Poďme k menovateľu rešpektovanie pravidiel a sloboda od tradície s malým „t“. Po konzistóriu 22. februára t.r. bude maximálny počet 120 kardinálov voliteľov prekročený len o jedného. Pápež František teda nijako extra nezvýšil tento počet, ako to urobil napr. Ján Pavol II. v roku 2001 a číslo dosiahlo až počet 135. Pápež Bergoglio sa držal pravidiel aj pri výber nových kardinálov spomedzi spolupracovníkov v Kúrii. Konštitúcia Universi Dominici Gregis určuje, ktoré kongregácie musia mať na čele kardinála. Pápež sa toho striktne držal a doplnil len to, čo aktuálne chýbalo. Kardinálmi sa tak stanú len štátny sekretár Pietro Parolin, prefekt Kongregácie pre vieru Gerhard Ludwig Müller a prefekt Kongregácie pre klérus Beniamino Stella.

Zrejmým je tiež fakt, že František sa pri výbere mien cítil veľmi slobodný od tradície s malým „t“ – vždy sa tak robilo. Prax minulých desaťročí totiž bola, že stať sa arcibiskupom istých diecéz sa rovnalo mať skôr či neskôr istotu kardinálskej hodnosti. František však nepovažuje žiadnu diecézu za privilegovanú; sviatosťou sú si všetci biskupi rovní. Pre pápeža je podstatný vzťah pastiera k Božiemu ľudu. V príhovore ku 120 novým biskupom 19. septembra 2013 v Ríme dokonca povedal, že biskup nemá mať diecézu ako cestu kariéry, ani nemá vyhľadávať povýšenie. V súzvuku s týmto jeho učením je fakt, že do zoznamu kardinálov sa nedostali arcibiskupi takých arcidiecéz ako sú talianske Benátky a Turín, portugalský Lisabon, španielske Toledo a Sevilla, belgický Brusel, francúzske Marseille, poľské Gniezno, či írsky Dublin.

Pozrime sa teraz na druhý menovateľ – pastoračné obrátenie a služba Božiemu ľudu až po periférie. Medzi šestnástimi novými kardinálmi s právom voliť v prípadnom konkláve je až dvanásť arcibiskupov z pastorácie (iba 4 sú z Kúrie). A absolútna väčšina z týchto dvanástich, deväť, sú z juhu: Latinská Amerika, Afrika a Ázia. Už aj posledné Benediktovo konzistórium, 24. novembra 2012, načalo tento trend, keď ustanovil šesť kardinálov voliteľov, a ani jeden z nich nebol Európan. Tentoraz zoznam mien prekvapuje hneď v dvoch rozmeroch: v geografii a v pastoračnej skúsenosti. Až päť, takmer tretina zo šestnástich nových kardinálov voliteľov, je z Latinskej Ameriky, kde žije 43% katolíkov. Na porovnanie, v Európe je to len 23%. No v konkláve minulého roku mal starý kontinent medzi 115 voliteľmi 28 kardinálov + 32 iba Talianov, pričom Latinská Amerika ich mala len 13. Tentoraz majú Talianske diecézy, na veľké prekvapenie oproti očakávaniam, medzi novými kardinálmi len jedno zastúpenie – arcibiskupa z Perugie, a zvyšok Európy tiež len jedno zastúpenie - arcibiskup Westministeru, z Londýna.

Pri výbere nových kardináloch šiel pápež aj na spoločenské periférie chudobných krajín: kardinála prvý raz dostanú sužované Haiti, či dve malé a tiež nie bohaté africké krajiny, zhodou okolností susediace, Pobrežie Slonoviny a Burkina Faso. Starosť Františka o chudobných napokon potvrdzuje ešte jedno menovanie: nový filipínsky kardinál pochádza z najchudobnejšieho ostrova tohto súostrovného štátu.

Silný je tiež pastoračný profil nových kardinálov. Mnohí z tých dvanástich z diecéz majú za sebou dlhú praktickú skúsenosť: arcibiskupi zo Santiago de Chile a z brazílskeho Rio de Janeiro, obaja rehoľníci, dlho pracovali priamo v pastorácii, arcibiskup z kanadského Quebecu bol deväť rokov na misiách v Kolumbii, arcibiskup Nichols z Westministru v Londýne bol roky farárom a pracoval v oblasti pastoračnej formácie. Jediným „profesionálnym“ teológom medzi novými kardinálmi je prefekt Kongregácie pre vieru.

Pápež František, tak ako Benedikt pri štyroch zo svojich piatich konzistórií, vymenoval aj troch kardinálov nad 80 rokov, ako uznanie ich práce pre Cirkev. Medzi nimi je aj jeden rekordér: Loris Francesco Capovilla, bývalý osobný sekretár Jána XXIII.: stal sa kardinálom s najvyšším vekom pri menovaní, má 98 rokov.

- - - - -

Zoznam 19 nových kardinálov:

- Pietro Parolin (58 rokov, Taliansko) – štátny sekretár Vatikánu, ktorého si vybral pápež František.

- Gerhard Ludwig Müller (66 rokov, Nemecko) – prefekt Kongregácie pre vieru, predtým biskup v Regensburgu.

- Beniamino Stella (72 rokov, Taliansko) – František ho prednedávnom vymenoval za prefekta Kongregácie pre klérus.

- Lorenzo Baldisseri (73 rokov, Taliansko) – František ho poveril úlohou generálneho sekretára biskupskej synody, predtým bol dlhé roky aj nunciom vo viacerých krajinách ako Haiti, India, či Brazília.

- Vincent Gerard Nichols (68 rokov, Anglicko) – arcibiskup londýnskej arcidiecézy Westminister.

- Leopoldo José Brenes Solórzano (64 rokov, Nikaragua) – arcibiskup v hlavnom meste Nikaraguy, Managua.

- Gérald Cyprien Lacroix, I.S.P.X. (56 rokov, Kanada) – arcibiskup Quebecu, bol osem rokov generálnym direktorom sekulárneho inštitútu Pia X a deväť rokov strávil na misiách.

- Jean-Pierre Kutwa (68 rokov, Pobrežie Slonoviny) – arcibiskup najľudnatejšieho a bývalého hlavného mesta krajiny, Abidžan.

- Orani João Tempesta, O. Cist. (63 rokov, Brazília) – arcibiskup São Sebastião do Rio de Janeiro, cisterciánsky mních.

- Gualtiero Bassetti (71 rokov, Taliansko) – arcibiskup Perugie.

- Mario Aurelio Poli (66 rokov, Argentína) – od 28. marca 2013 je arcibiskup Buenos Aires, ako nástupca po Bergogliovi.

- Andrew Yeom Soo-jung (70 rokov, Južná Kórea) – arcibiskup Soulu, potomok rodiny mučeníkov Petra Yeom Seok-tae a manželky Kim Marie, uväznených a umučených pre vieru roku 1850. Nový kardinál má aj osobnú skúsenosť s pastoráciou v médiách.

- Ricardo Ezzati Andrello, SDB (72 rokov, Čile) – arcibiskup Santiago de Chile, salezián od roku 1961, profesor fundamentálnej pastorálnej teológie, rektor saleziánskeho seminára.

- Philippe Ouédraogo (68 rokov, Burkina Faso) – arcibiskup Ouagadougou, hlavného mesta frankofónnej krajiny; v roku 1983 dosiahol doktorát z kánonického práva na Pápežskej univerzite Urbaniana v Ríme.

- Orlando Beltran Quevedo, OMI (74 rokov, Filipíny) – arcibiskup Cotabato, najchudobnejšieho ostrova Filipín, člen rehoľnej kongregácie Missionariorum Oblatorum B.M.V. Immaculatae.

- Chibly Langlois (55 rokov, Haiti) – biskup asi miliónovej diecézy Les Cayes na juhozápade karajiny. Historický prvý kardinál pre Haiti.

- Loris Francesco Capovilla (98 rokov, Taliansko) – niekdajší osobný sekretár čoskoro svätého Jána XXIII., rekordne kardinál s najvyšším vekom pri menovaní.

- Fernando Sebastiàn Aguilar, C.M.F. (84 rokov, Španielsko) – emeritný arcibiskup Pamplony.

- Kelvin Edward Felix (80 rokov, Svätá Lucia, Antily) – emeritný arcibiskup Castries.

Zoznam kardinálov voliteľov - zo stránky vatican.va (v angličtine).

V texte boli použité niektoré informácie z článku na portáli vaticaninsider.it.

Desať slov pre pochopenie pápeža Františka

(Nielen) slovenské médiá radi informujú o pápežovi Františkovi. Sú na to minimálne dva dobré dôvody: pápež naozaj hovorí štýlom, ktorý si získava srdcia a najmä niektoré jeho – z našej strany neočakávané a preto občas aj nepredstaviteľné – skutky sú prirodzene „správami“. Druhý dôvod je však ten, že médiá majú svoje politické zameranie, a obsah, ktorý ponúkajú, sa vedome alebo aj nevedome snažia „zafarbiť“. Tak sa stáva, že aj pápežove slová „podajú“ ako pravicové alebo naopak ľavicové.

Greg Burke počas tlačovky vo Vatikáne.
Foto: ncronline.org

Pápež František však predovšetkým každého svojho poslucháča „provokuje“ pravdou evanjelia. „Pápež František nie je politický korektný pápež,“ je naopak „verný syn Cirkvi“ uviedol pre Catholic News Service poradca vatikánskeho štátneho sekretariátu pre komunikáciu, Američan Greg Burke. Ako fanúšik futbalu humorne dodáva o svojej práci: „Prihráme Františkovi loptu a František strelí gól.“

„Evanjelium tu nie je na to, aby sme sa cítili dobre. Evanjelium je tu a stavia pred nás veľmi praktické požiadavky,“ hovorí Burke a hneď aj pomenúva jednu z nich: „Povedať ľuďom pravdu a kráčať s nimi k Pánovi“.

Greg Burke ponúkol v októbri minulého roka pre CNS desať kľúčových slov na dešifrovanie, alebo lepšie chápanie pápeža a jeho posolstiev:

1. Milosrdenstvo – Príbeh márnotratného syna je tu základnou témou a pápež často opakuje, že Boh sa nikdy neunaví v odpúšťaní a v privítaní svojich stratených detí opäť doma.

2. Odvaha – „My všetci budeme čeliť Františkovým výzvam. Buďte pripravení!“ hovorí Burke. Najmä ľudia, ktorí žijú pohodlne, v bohatých spoločnostiach, najmä tí budú čeliť tým výzvam. „To je dobre, to je evanjelium,“ dodáva.

3. Rozdiely a poslanie – František pokračuje po svojich predchodcoch v kritizovaní sveta rozdeleného podľa máš-nemáš. Pápež nie je fanúšik lacnej milosti a náboženstva dobrého pocitu. „Chce vidieť kresťanov, ktorí sa neboja si zašpiniť ruky.“

4. Modlitba – Neveriaci často neregistrujú ako je dôležitá modlitba v náboženskom živote. Blahoslavená Matka Tereza je vnímaná ako sociálna pracovníčka v habite. Ale pápež permanentne zdôrazňuje dôležitosť modlitby a pripomína ľuďom, aby sa modlili.

5. Stretnutie – Pápež žiada ľudí prijať „kultúru stretnutia“, kde môžu zakúsiť Boha a stretnúť druhých, aj neveriacich. A táto kultúra stretnutia má začínať od domu, od rodiny.

Foto: www.catholicnewsagency.com

6. Radosť – Pápež za toto dostáva „palec hore“, lebo je schopný ukázať svoju radosť naplno. Podľa pápeža Františka, hovorí Burke, najväčšie nebezpečenstvo a pokušenie v živote sú „znechutenie, nesúhlas, stagnovanie a diabol“.

7. Služba – Tým, že zaplatil svoj účet v hoteli osobne, aj keď už bol zvoleným pápežom, tým, že zavolá ľuďom, čo mu píšu, a robením vecí, ktoré by mohli robiť pomocníci, pápež ide príkladom. „Posolstvo je: to nie je o moci alebo privilégiu; ak sme tu, sme tu kvôli službe,“ objasňuje Burke.

8. Jednoduchosť a pokora – Že žije v Dome svätej Marty, určenom pre hostí Vatikánu, namiesto apoštolského paláca, že si nosí svoju tašku na cestu, to je len trochu z toho, aký pápež je, a „ľudia si musia na to zvyknúť, lebo toho uvidíme ešte viac“ komentuje Burke.

9. Súcit – „Súcit a bolesť s inými je niečo, na čo má pápež František talent,“ hovorí Burke a dodáva, že je to „osobitné viditeľné, keď objíma ľudí, a je celý len pre tú osobu, napriek veľkému davu.“

10. Energia – Napriek svojmu veku 77 rokov, pápež „má množstvo energie a budeme prežívať ešte veľmi zaujímavé časy.“