sobota, 2. júla 2011

Keď pápež hovorí „akurát o našich“ témach

Cigáni, ekológia a rodina. Zaujímavá trojica tém, o ktorých pápež Benedikt XVI. hovoril v rozsahu jedného týždňa začiatkom júna. Dlhšie nosím v sebe tých pár asociácií so slovenskou realitou.

Rodinu tentoraz vynecháme, hoci Svätý Otec o nej počas návštevy Chorvátska hovoril veľmi jasne ako o čomsi základnom pre ľudskú spoločnosť ako takú, a špecificky aj vo vzťahu ku zachovaniu európskej kresťanskej kultúry. Mňa zaujali jeho trefné slová o ekológii. A potom dojde aj na cigánov.

Ekológia. Nehovoril o úcte k stvoreniu prvý raz. No ničivé katastrofy spôsobené prírodnými živlami počas uplynulého pol roka provokujú svedomie človeka, aby sa „konečne fakt“ zamyslel nad správaním sa k stvoreniu. Presne do tohto rámca zapadajú aj následky silných dažďov záplav u nás. Na malom Slovensku sa však „malé“ katastrofy málo pamätajú a ešte menej sa dotýkajú nášho svedomia. Aj my sme vlečení kultúrou globalizácie, ktorá takmer zbožstvuje technologický pokrok. Úplne komicky mi príde spomienka na reklamy z obdobia komunizmu, propagujúce rôzne spôsoby odstraňovania mandoliniek. Dnes sa najväčšie balíky reklamy sústreďujú na autá, mobilnú komunikáciu, internet,... Áno, je to o zisku pre biznis, teda o tom, na čo ľudia „skočia“. Kedy sme naposledy rozmýšľali, a vôbec urobili čosi pre svoje aspoň to malé rodinné „poľnohospodárstvo“? V dobe panelákov so satelitmi na balkónoch a s mobilmi v detských rukách sa záhradky a záhrady, kde by si človek zašpinil ruky prácou so zemou, stali už len dedinským „prežitým“ folkórom. Nestrať sa však o „dom“ vedie širokou cestou k momentom jeho rozpadávania sa. A keď nám sediacim pred TV natečie cez dieru v streche za golier, nadávame na počasie.

Pápež šiestim veľvyslancom pri Svätej Stolici, od ktorých 9. júna prijal poverovacie listiny, povedal okrem iného aj toto: „Človek, ktorému Boh zveril starosť o prírodu, nemôže byť opanovaný technológiou a nesmie zmeniť jej účel. Toto vedomie musí viesť štáty, aby sa spolu zamysleli nad blízkou budúcnosťou planéty, a aby zvážili svoju zodpovednosť vo vzťahu k nášmu životu a technológiám. ... Osvojenie si životného štýlu, ktorý rešpektuje životné prostredie a využívanie čistej energie, neškodnej pre človeka, musí byť politickou a ekonomickou prioritou. Všetky vlády sa musia zaviazať k ochrane prírody a pomôcť je plniť svoju základnú úlohu pre život ľudstva.“ A tento pre niektorých veľmi ekologický pápež jedným dychom dodáva, že nekontrolovateľná technika ovláda človeka a zbavuje ho jeho ľudskosti.

Zdravý sedliacky rozum vie povedať, v čom sú príčiny tých opakujúcich sa záplav v niektorých oblastiach nášho Slovenska. A občas tie rozumné argumenty aj zaznievajú. Ale rozum posadnutý technológiami je hluchý a skúpy, aby venoval čas a potom aj financie a námahu. Malé katastrofy malého Slovenska sa málo berú do úvahy. Lebo máme malý, a u menších či mladších aj stále menší, vzťah k prírode ako takej. Vedomostná spoločnosť na prírodné živly nepostačí... svedomie a vyhrnuté rukávy sú jednoduchou, ale sedliacky múdrou ponukou riešenia.


No a cigánov sa dotknem len krátko. V sobotu 11. júna, dva dni po tomto „ekologickom“ príhovore, prijal pápež vo veľkej aule Pavla VI. vo Vatikáne vyše dvetisíc Rómov z celej Európy. Medzi nimi boli zástupcovia aj zo Slovenska. „Vy ste v srdci Cirkvi. ... Svedomie Európy nesmie zabudnúť na toľké (vaše) utrpenie. Nech už nikdy nie je váš ľud objektom odmietnutia a zavrhovania. Vy vždy znovu hľadajte spravodlivosť, zmierenie a usilujte sa žiť tak, aby ste nikdy neboli príčinou utrpenia iných.“

Po týchto slovách pápeža, - on vyjadril postoj evanjelia platný aj voči tomuto roztratenému národu -, mi príde až absurdné, aké postoje nielenže pretrvávajú, ale rozhodnutiami úradov a zodpovedných sa často podporujú voči Rómom aj u nás. Nenájdeme cestu spolužitia s nimi, ak najprv nezmeníme seba. Tu nepomôžu psychologické finty ako sa zbaviť predsudkov, tu treba ísť ku koreňu rovnosti hodnoty každého človeka, každého. Na rovine ľudskej a o to viac na tej kresťanskej. A hodnota človeka sa nemeria podľa jeho trestného registra, hygienických návykov ani podľa aktuálnych nálad. „Kde je tvoj brat?“, pýta sa Boh Kaina, ktorý odstránil Ábela zo svojej spoločnosti. My to robíme „humánnejšie“: staviame múry, prechovávame predsudky, a blahosklonne ale bez zmeny srdca podporujeme tých, ktorí sa týmto „vyčleneným“ venujú.

Pápež jasne hovorí, ako sa Cirkev, a to sme my všetci veriaci kresťania katolíci, na cigánov pozerá. Opäť raz sa my, srdcom „malí“ Slováci, máme čomu učiť. A je prekvapivé, ako pápež nevynechá ani priamu výzvu k cigánom samým. Pozval ich nasledovať bl. Zefirína Jiméneza Mallu, španielskeho kočovníckeho Róma aj tým, že sa budú modliť ruženec, učiť sa prijímať sviatosti a sami sa starať aj o svoje bývanie, o prácu i o výchovu svojich detí.

Benedikt XVI. možno príde na Slovensko. Jeho slová sú však „akurátne“ pre nás aj bez jeho fyzickej prítomnosti.