pondelok, 13. januára 2014

Aj v zozname kardinálov František potvrdil svoje priority

V nedeľu 12. januára v príhovore pri Anjel Pána pápež František oznámil mená 19 nových kardinálov, ktorých ustanoví pri konzistóriu 22. februára. Spomedzi vymenovaných je 16 vo veku pod 80 rokov, teda môžu voliť v prípadnom konkláve, a traja sú nad touto vekovou hranicou.

Pri pohľade na prvý Františkov kardinálsky zoznam sa ponúkajú dva podstatné menovatele, ktoré prepájajú výber mien a Františkov pohľad na Cirkev. Sú to silnejšia pastorácia, služba Božiemu ľudu, až po geografické a spoločenské periférie, a rešpektovanie pravidiel ruka v ruke so slobodou voči tradícii s malým „t“. Pápež bol pri zostavovaní zoznamu verný sám sebe, a zároveň opäť prekvapil.

Začnime v konkláve 13. marca 2013. Keď kardináli zvolili Bergoglia, ten, už s plnou mocou pápeža, položil svoj už nepotrebný kardinálsky biret na hlavu sekretárovi konkláve, ktorým bol biskup Lorenzo Baldisseri. Medzičasom ho pápež vymenoval za generálneho sekretára biskupskej synody a teraz svoje gesto z konkláve potvrdil, keď zaradil jeho meno na zoznam nových kardinálov.

Foto: korazym.org
Poďme k menovateľu rešpektovanie pravidiel a sloboda od tradície s malým „t“. Po konzistóriu 22. februára t.r. bude maximálny počet 120 kardinálov voliteľov prekročený len o jedného. Pápež František teda nijako extra nezvýšil tento počet, ako to urobil napr. Ján Pavol II. v roku 2001 a číslo dosiahlo až počet 135. Pápež Bergoglio sa držal pravidiel aj pri výber nových kardinálov spomedzi spolupracovníkov v Kúrii. Konštitúcia Universi Dominici Gregis určuje, ktoré kongregácie musia mať na čele kardinála. Pápež sa toho striktne držal a doplnil len to, čo aktuálne chýbalo. Kardinálmi sa tak stanú len štátny sekretár Pietro Parolin, prefekt Kongregácie pre vieru Gerhard Ludwig Müller a prefekt Kongregácie pre klérus Beniamino Stella.

Zrejmým je tiež fakt, že František sa pri výbere mien cítil veľmi slobodný od tradície s malým „t“ – vždy sa tak robilo. Prax minulých desaťročí totiž bola, že stať sa arcibiskupom istých diecéz sa rovnalo mať skôr či neskôr istotu kardinálskej hodnosti. František však nepovažuje žiadnu diecézu za privilegovanú; sviatosťou sú si všetci biskupi rovní. Pre pápeža je podstatný vzťah pastiera k Božiemu ľudu. V príhovore ku 120 novým biskupom 19. septembra 2013 v Ríme dokonca povedal, že biskup nemá mať diecézu ako cestu kariéry, ani nemá vyhľadávať povýšenie. V súzvuku s týmto jeho učením je fakt, že do zoznamu kardinálov sa nedostali arcibiskupi takých arcidiecéz ako sú talianske Benátky a Turín, portugalský Lisabon, španielske Toledo a Sevilla, belgický Brusel, francúzske Marseille, poľské Gniezno, či írsky Dublin.

Pozrime sa teraz na druhý menovateľ pastoračné obrátenie a služba Božiemu ľudu až po periférie. Medzi šestnástimi novými kardinálmi s právom voliť v prípadnom konkláve je až dvanásť arcibiskupov z pastorácie (iba 4 sú z Kúrie). A absolútna väčšina z týchto dvanástich, deväť, sú z juhu: Latinská Amerika, Afrika a Ázia. Už aj posledné Benediktovo konzistórium, 24. novembra 2012, načalo tento trend, keď ustanovil šesť kardinálov voliteľov, a ani jeden z nich nebol Európan. Tentoraz zoznam mien prekvapuje hneď v dvoch rozmeroch: v geografii a v pastoračnej skúsenosti. Až päť, takmer tretina zo šestnástich nových kardinálov voliteľov, je z Latinskej Ameriky, kde žije 43% katolíkov. Na porovnanie, v Európe je to len 23%. No v konkláve minulého roku mal starý kontinent medzi 115 voliteľmi 28 kardinálov + 32 iba Talianov, pričom Latinská Amerika ich mala len 13. Tentoraz majú Talianske diecézy, na veľké prekvapenie oproti očakávaniam, medzi novými kardinálmi len jedno zastúpenie – arcibiskupa z Perugie, a zvyšok Európy tiež len jedno zastúpenie - arcibiskup Westministeru, z Londýna.

Pri výbere nových kardináloch šiel pápež aj na spoločenské periférie chudobných krajín: kardinála prvý raz dostanú sužované Haiti, či dve malé a tiež nie bohaté africké krajiny, zhodou okolností susediace, Pobrežie Slonoviny a Burkina Faso. Starosť Františka o chudobných napokon potvrdzuje ešte jedno menovanie: nový filipínsky kardinál pochádza z najchudobnejšieho ostrova tohto súostrovného štátu.

Silný je tiež pastoračný profil nových kardinálov. Mnohí z tých dvanástich z diecéz majú za sebou dlhú praktickú skúsenosť: arcibiskupi zo Santiago de Chile a z brazílskeho Rio de Janeiro, obaja rehoľníci, dlho pracovali priamo v pastorácii, arcibiskup z kanadského Quebecu bol deväť rokov na misiách v Kolumbii, arcibiskup Nichols z Westministru v Londýne bol roky farárom a pracoval v oblasti pastoračnej formácie. Jediným „profesionálnym“ teológom medzi novými kardinálmi je prefekt Kongregácie pre vieru.

Pápež František, tak ako Benedikt pri štyroch zo svojich piatich konzistórií, vymenoval aj troch kardinálov nad 80 rokov, ako uznanie ich práce pre Cirkev. Medzi nimi je aj jeden rekordér: Loris Francesco Capovilla, bývalý osobný sekretár Jána XXIII.: stal sa kardinálom s najvyšším vekom pri menovaní, má 98 rokov.
- - - - -
Zoznam 19 nových kardinálov:

- Pietro Parolin (58 rokov, Taliansko) – štátny sekretár Vatikánu, ktorého si vybral pápež František.
- Gerhard Ludwig Müller (66 rokov, Nemecko) – prefekt Kongregácie pre vieru, predtým biskup v Regensburgu.
- Beniamino Stella (72 rokov, Taliansko) – František ho prednedávnom vymenoval za prefekta Kongregácie pre klérus.
- Lorenzo Baldisseri (73 rokov, Taliansko) – František ho poveril úlohou generálneho sekretára biskupskej synody, predtým bol dlhé roky aj nunciom vo viacerých krajinách ako Haiti, India, či Brazília.
- Vincent Gerard Nichols (68 rokov, Anglicko) – arcibiskup londýnskej arcidiecézy Westminister.
- Leopoldo José Brenes Solórzano (64 rokov, Nikaragua) – arcibiskup v hlavnom meste Nikaraguy, Managua.
- Gérald Cyprien Lacroix, I.S.P.X. (56 rokov, Kanada) – arcibiskup Quebecu, bol osem rokov generálnym direktorom sekulárneho inštitútu Pia X a deväť rokov strávil na misiách.
- Jean-Pierre Kutwa (68 rokov, Pobrežie Slonoviny) – arcibiskup najľudnatejšieho a bývalého hlavného mesta krajiny, Abidžan.
- Orani João Tempesta, O. Cist. (63 rokov, Brazília) – arcibiskup São Sebastião do Rio de Janeiro, cisterciánsky mních.
- Gualtiero Bassetti (71 rokov, Taliansko) – arcibiskup Perugie.
- Mario Aurelio Poli (66 rokov, Argentína) – od 28. marca 2013 je arcibiskup Buenos Aires, ako nástupca po Bergogliovi.
- Andrew Yeom Soo-jung (70 rokov, Južná Kórea) – arcibiskup Soulu, potomok rodiny mučeníkov Petra Yeom Seok-tae a manželky Kim Marie, uväznených a umučených pre vieru roku 1850. Nový kardinál má aj osobnú skúsenosť s pastoráciou v médiách.
- Ricardo Ezzati Andrello, SDB (72 rokov, Čile) – arcibiskup Santiago de Chile, salezián od roku 1961, profesor fundamentálnej pastorálnej teológie, rektor saleziánskeho seminára.
- Philippe Ouédraogo (68 rokov, Burkina Faso) – arcibiskup Ouagadougou, hlavného mesta frankofónnej krajiny; v roku 1983 dosiahol doktorát z kánonického práva na Pápežskej univerzite Urbaniana v Ríme.
- Orlando Beltran Quevedo, OMI (74 rokov, Filipíny) – arcibiskup Cotabato, najchudobnejšieho ostrova Filipín, člen rehoľnej kongregácie Missionariorum Oblatorum B.M.V. Immaculatae.
- Chibly Langlois (55 rokov, Haiti) – biskup asi miliónovej diecézy Les Cayes na juhozápade karajiny. Historický prvý kardinál pre Haiti.
- Loris Francesco Capovilla (98 rokov, Taliansko) – niekdajší osobný sekretár čoskoro svätého Jána XXIII., rekordne kardinál s najvyšším vekom pri menovaní.
- Fernando Sebastiàn Aguilar, C.M.F. (84 rokov, Španielsko) – emeritný arcibiskup Pamplony.
- Kelvin Edward Felix (80 rokov, Svätá Lucia, Antily) – emeritný arcibiskup Castries.


V texte boli použité niektoré informácie z článku na portáli vaticaninsider.it.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára