sobota, 4. decembra 2010

Prečo je Benedikt XVI. „Benediktom“

... chcel som dopísať ešte do nadpisu „a nie napr. Jánom Pavlom III.“, ale takto je to lepšie. Nedal som za nadpis otáznik, hoci sa zdá ako otázka. Pre mňa už ňou však nie je... ponúkam vám 3x lebo.

Jedno z prvých stretnutí s profesionálmi z oblasti komunikácie, ktoré na našej fakulte inštitucionálnej komunikácie Pápežskej univerzity Svätého kríža v Ríme mávame takmer každú stredu ako poslednú hodinu pred obedom (uff J to je vsuvka), sme mali s vatikanistom z kanálu verejne televízie RAI UNO. Aldo Maria Valli, otec šiestich detí, nám zároveň predstavil svoju knihu La verità del Papa, Perché lo attaccano, perché va ascoltato. „Musíš sa vložiť do služby“, povedala mu jeho učiteľka v tretej triede základnej školy, keď mal osem rokov. Mne (a isto nielen mne) jeho kniha službu urobila.

Nie, nedočítal som sa v nej, zatiaľ, priamo o tom, „prečo“ je Benedikt Benediktom. Ale dala mi k tomu veľa podnetov, ktoré vytvorili sled myšlienok.

Prečo teda?
Keď bol Joseph Alois Ratzinger 19. apríla 2005 zvolený za pápeža, bol som v Žiline. V oratóriu medzi deckami a mladými. Tie dni boli pre nás veľmi silné. Tak, ako nezabudnem na chvíľu, keď sme sa dozvedeli, že umrel Ján Pavol II., tak nezabudnem na večer, keď sme s mladými hovorili o dojmoch z nového pápeža. Benedikta, nie Jána Pavla III. A pamätám si, že už vtedy sa hovorilo o výbere mena, lebo kardinál Ratzinger mal tohto veľkého svätca Európy, Benedikta z Nursie, zvlášť v úcte. Zaujímavé je, že práve 1. apríla 2005 v Subiacu mal významný príhovor, ktorý tohto „budúceho pápeža“ akoby predznačil.
Prvé lebo: úcta k sv. Benediktovi.


A ešte prečo?
Svätý Benedikt je patrónom Európy, benediktíni dali základy jej kultpre. Spojme si to s tým, že pápež veľmi jasne hovorí, a je si toho silne vedomý, že Európa je v kríze. Jej kultúra je v kríze. Tá kultúra,  ktorú „vyváža“ do sveta. Európa potrebuje obnovu vychádzajúcu z pravdy, ku ktorej sa prichádza cestou poznávania, cestou rozumu (aha, prečo sú bibliotéky podstatnou súčasťou kláštorov, univerzít), rozumu, ktorý sa stretá s Bohom. O hľadaní pravdy hovorí Svätý Otec veľmi, veľmi často. Skúsme si pospájať miesta jeho návštev, isto vybrané veľmi premyslene. Všetko sú to veľké krajiny, ktoré tvorili kedysi kultúru Európy a teraz sú v hodnotovej kríze: Nemecko (2005, 2006), Francúzsko (2008), Česká republika 2009), Veľká Británia a Španielsko (2010). A k tomu v roku 2007 návšteva v USA a OSN. Všetky pápežove príhovory na univerzitách či pred kultúrnymi a politickými predstaviteľmi mieria veľmi priamo na obnovu kultúry kresťanských hodnôt.
A napokon aj nedávne zriadenie novej Pápežskej rady pre novú evanjelizáciu sa týka predovšetkým západného sveta.
Druhé lebo: pravda a európska kultúra.

A ešte pre niečo?
V deň zvolenia, 19. apríla 2005, povedal: „...páni kardináli vyvolili mňa, jednoduchého a pokorného pracovníka vo vinici Pána.“ Jasne dal najavo, že bude pracovať. Benediktínske heslo „Ora et labora“ (Modli sa a pracuj), sa stalo akoby hodnotovou šedou eminenciou jeho pontifikátu.
Modli sa. – To je Boh na prvom mieste. Ako veľmi a často bez servítky západná kultúra vytláča Boha zo spoločnosti. Ako veľmi jemne, ale zároveň priamo o tom hovorí vo svojich príhovoroch. A to najmä dovnútra Cirkvi.
Pracuj. – Dnes však ekonomika a „štýl“ hovoria: konzumuj, užívaj si. Myslím, že môžeme do vedomej línie poprepájať momenty, kedy Benedikt XVI. hovorí o práci, v užšom zmysle aj o tej konkrétnej, a v širšom, ale hlbokom zmysle, to zahŕňa starosť o stvorenie, o rozvoj sveta a národov, o každodenný chlieb. Tu si len pripomeňme príhovor pred Anjel Pána zo 14. novembra tohto roka: „Myslím, že nastal čas pre prehodnotenie poľnohospodárstva, nie v zmysle nostalgie, ale ako nevyhnutný prostriedok pre budúcnosť.“ Práca ako kontakt s pôdou, s prírodou, práca na zadovážení každodenného chleba, je oblasť hlboko ľudská. Rozvíjala človeka od jeho stvorenia: je to „starosť o záhradu“. A Boh sám si „zašpinil ruky pôdou“, keď stvoril hmotný svet, a potom dokonca sám sa stal pracujúcim človekom, „...a nemali sa kedy ani najesť“ (Mk 6,31).
Tretie lebo: Boh a práca.

Hľadanie pravdy, Boh na prvom mieste, a práca.
Nie sú to prvky, ktoré benediktíni položili ako základ rozvoja európskej kresťanskej kultúry? Západnej kultúry, ktorá dnes prežíva takú krízu, že pomýlenými pohľadmi na človeka a Boha ohrozuje vlastnú budúcnosť (až tak, že strácame pomaly aj zdravý rozum)?

Kardinál Ratzinger bol zvolený za pápeža, a bol to pre neho v konkláve šok, ako to sám vyznáva v najnovšej knihe-interview „Svetlo sveta“. Ale meno si vybral veľmi jasne podľa toho, ako múdro a pravdivo vnímal celú situáciu sveta, ohrozeného predovšetkým krízou európskej kultúry.

Nakoniec malý detail: Benedikt založil svoje opátstvo na Montecasino v roku 529. Tisícpäťsté výročie nie je tak ďaleko... Že ho však bude oslavovať Európa ako kresťanská, to (momentálne) nie je také samozrejmé. Benedikt však na tom usilovne pracuje.

2 komentáre:

  1. ... pracuje...
    http://www.facebook.com/photo.php?fbid=1611744545553&set=a.1611742465501.82147.1594442972

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Vďaka za dobrý článok!
    Benediktínske heslo "Ora et labora" je pomerne známe, avšak terajší pápež Benedikt XVI. pri istej príležitosti (presne si nepamätám) pripomenul svetu aj menej známu verziu onoho hesla: "Ora et labora et lege", čo v preklade znamená "Modli sa a pracuj a čítaj" - v takomto znení vyjadruje komplexnosť človeka, teda jeho telesnú, duševnú i duchovnú úroveň.

    OdpovedaťOdstrániť