Nevzal som si so sebou žiadne texty na slávenie svätej omše v slovenčine. V komunite s bratmi som postupne „vhupoval“ do španielčiny a celkom ma potešilo, keď som sa po troch týždňoch prebudil v predposledný deň pobytu s tým, že – šak mne sa snívalo po španielsky :D Nuž, vďaka znalosti taliančiny išlo to „vhupovanie“ dosť dobre. A na slovenskú nedeľnú svätú omšu s našimi dobrovoľníkmi som si texty poskladal z toho, čo všetko sa dalo nájsť na webe. Všetko J . Bola to pekná slovenská omša v dobrovoľníckom centre vo výstavisku IFEMA. Život je skladaný z mnohých momentov, ktoré zostávajú v našej pamäti, a tá omša mi zostane nadlho.
VAMP. Toto slovíčko som počul po krátkej kombinovanej taliansko-španielsko-anglickej konverzácii s mladými chalanom, Fernandom, ktorý mal v hlavnom centre, ako člen širokého tímu, na starosti dobrovoľníkov. A tých – nás – bolo pekných 28000. A žiadna nula v tom čísle tam nie je nazvyš. VAMP. Je to skratka pre tím mediálnych pracovníkov, ktorí sú permanentne akreditovaní vo Vatikáne a chodia so Svätým Otcom na jeho apoštolské cesty. Spolu s ďalšími štyrmi „komunikačnými“ dobrovoľníkmi sme im mali robiť sprievodcov, službu, podporu... byť k dispozícii. Skúsenosť to bola teda na nezaplatenie...
Robia veľa, sú všade, kam ide pápež, majú k dispozícii, čo si zažiadajú, vrátane 4-dňovej policajnej štvorky na motorkách, ktorá sprevádzala tri autobusy na ich prepravu, stále s majákmi, a vždy do detailu skontrolované chlapcami zo security. Sprevádzať týchto asi 70 novinárov bola veľká príležitosť. Jasne, nedalo sa mi prežívať JMJ s partiou mladých. Bol som dobrovoľníkom a to si vyžadovalo zrieknuť sa osobných predstáv o tom, kde, ako a s kým prežijem momenty JMJ.
Za jedno, či za dve veci som ale obzvlášť vďačný. Po prvé. Týždňové školenie, ktoré sme dostali, kým to všetko začalo – začalo to, na pripomenutie, v utorok 16. augusta večer. Tie školenia boli určené nám, asi stovke dobrovoľníkov pre komunikáciu. Dostali sme info o takmer všetkom možnom. Nie, o tom, aké bolo menu Svätého Otca počas obeda s mladými, to nám dopredu nepovedali. Ale podrobne sme mali povysvetľované mnohé veci, a to aj s odôvodneniami, aj s tzv. „politickými dôvodmi“. Vidieť do JMJ takýmto spôsobom bol pre mňa veľmi veľký prínos. A po druhé, bol som rád, ze ako člen VAMP tímu, ktorý začal pracovať-slúžiť až od momentu príletu Svätého Otca, že som mal predsa len možnosť, deň predtým, stretnúť osobne moju sestru. Máme veľmi málo momentov, keď sme počas roka spolu... tá streda v Madride bola super. A tretí bod, ten nechcem nijako vynechať, bola saleziánska Fiesta. Sedemtisíc mladých z celého sveta, don Chávez, matka Yvonne, modlitbová vigília... skvelá organizácia - skvelá atmosféra.
Napokon, Svätý Otec. Nerozmýšľal som vôbec nad tým, ako blízko sa možno dostanem. Tešil som sa, že ho budem vidieť a počúvať aj na miestach a v momentoch, ktoré nie sú „pre veľké“ počty. Fakt, sprevádzať ho od príletu po odlet bol zážitok. S Luisou, mexičankou študujúcou v Madride, ktorá patrila do nášho týmu, sme napokon stáli fakt úplne blízko, stačilo natiahnuť ruku... Predsa však, nešlo nám o to.
A tak, okrem toho, že som sa naučil, že aj len stáť na svojom mieste, a nič nevykonávať-nerobiť, že to veľa znamená, tak som videl a pridal sa k tomu, ako sedemtisíc mladých zo saleziánskych stredísk celého sveta kľačalo v totálnom tichu v stredu večer pred Kristom v eucharistii. A potom, tam som už ale pre službu nebol, sa to v ohromne väčšej miere zopakovalo na vigílii so Svätým Otcom. Toto nikto z tých takmer dvoch milónov prítomných, a miliónov, čo to videli v telke, len tak nezabudne... lebo, celé to bolo práve o Ňom.
P.S. O práci nášho VAMP dobrovoľníckeho tímu písala aj Cristina del Olmo, z tlačového oddelenia španielskej biskupskej konferencie, v blogu: http://www.korazym.org/index.php/attivita-del-papa/2-il-papa/1502-al-seguito-del-santo-padre-i-vamp-giornalisti-nellelite.htm , viď odpoveď na otázku "Chi faceva parte del gruppo di lavoro di Madrid?" .
