nedeľa, 24. októbra 2010

Aj E.T. bol vykúpený, ak by náhodou existoval

„V koreni každej otázky je hľadanie zmyslu, ktoré je pre ľudské bytie súčasťou jeho štruktúry, ako hovorí slávny protagonista Sokratovej obrany z pera Platóna: «Život bez hľadania si nezaslúži, aby bol žitý.»  Práve preto je dieťa také neúprosné so svojimi «Prečo? ».“ Čoskoro kardinál, Mons. Gianfranco Ravasi, predseda Pápežskej rady pre kultúru, začína týmito myšlienkami svoju knihu Otázky viery, v ktorej zhŕňa 150 odpovedí na prečo, položené od veriacich i neveriacich.

V L’Osservatore Romano z nedele 3. októbra 2010 ma zaujala malý výber z tejto knihy, a síce s nadpisom, ktorý som použil aj pre tento článok. Otázka v knihe znie nasledovne, v mojom voľnejšom preklade: „Ako vyznie osoba Krista zoči-voči prípadnému E.T.? Potreboval by aj on vykúpenie?“
Mons. Ravasi vychádza v odpovedi z prostredia literatúry, ktorá sa, rovnako ako veda, neubránila myšlienke mimozemských bytostí. Literatúra vytvorila „fantasy“. Písali ju už Plutarchus či Voltaire, vynechať nemožno Guliverove cesty od Swifta, knihy Verneho a mnoho ďalšieho. Až tak prichádza na rad 24. jún 1947, keď  pilot Keneth Arnold podal správu, že videl nad Spojenými štátmi deväť lietajúcich diskov. Mons. Ravasi pokračuje riadkami o mnohých hnutiach a sektách zameraných na spirituálny ezoterizmus, aby trochu vykreslil rozmery tohto fenoménu. A aby odpovedal na položenú otázku, pripomína, že dnes je už spoločensky prijaté poznanie, že posvätné texty neponúkajú odpovede na otázky vedeckého typu, akou je hypotetická existencia ďalších živých bytostí v hviezdnom vesmírnom priestore. Biblia sa zaoberá ľudstvom na zemi a jeho posledným zameraním. To nám, samozrejme, nebráni pýtať sa na existenciu „iného ľudstva“, pričom berieme do úvahy základnú teologickú pravdu o Bohu stvoriteľovi každého bytia. Túto pravdu zdieľajú všetky náboženstvá.

A tu sa dostávame ku odpovedi. Mons. Ravasi vidí ako potrebné ozrejmiť dve kľúčové veci. Najprv antropologickú o tom, že tak či onak, ak uvažujeme o týchto bytostiach ako o stvoreniach, zostanú nám pre ne tie isté štrukturálne prvky limitov, konečnosti, smrteľnosti a slobody so svojimi morálnymi prejavmi. A druhá otázka na ozrejmenie je kristologická. Ak zostaneme pri hlavnom posolstve, ktorým je to novozákonné, ponúka sa nám jedna, akoby už vopred formulovaná, odpoveď: na viacerých miestach sa zdôrazňuje, že úloha Krista sa nevzťahuje len na ľudstvo, ale že má aj kozmickú spasiteľskú dimenziu. Svätý Pavol v krásnom hymne v Liste Efezanom hovorí o božom pláne: „zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi aj čo je na zemi“ (Ef 1,10). V ďalšom hymne v Liste Kolosanom apoštol zdôrazňuje o Kristovi, že „v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné, ... Všetko je stvorené skrze neho a pre neho“ (Kol 1,16).

Pre človeka je zážitkom, ak nájde aj v Cirkvi osobu, ktorá je ochotná uvažovať o všelijakých ľudských „Prečo?, Ako?“. Aj o tých, ktoré sú zdanlivo „odveci“. Táto otvorenosť spojená s úprimným, čestným hľadaním niekedy krásne trefných odpovedí, ako aj zážitok stretnutia s takto ochotnou osobu, je hlboko niečo, čo ma robí viac človekom. Viac tým, kým ma Boh stvoril.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára