Mladá Sicília neprestáva snívať s nádejou

V médiách mimo Talianska sa návštevám Svätého Otca v diecézach a farnostiach tejto krajiny venuje vždy menej priestoru a pozornosti, ak vôbec, než jeho zahraničným cestám.

Život v Ríme má mnoho pestrých stránok. Jednou z výhod je pre mňa to, že dostávame do nášho domu vatikánsky denník L’Osservatore Romano. Kto by čakal len stránky plné vieroučných či morálnych článkov, bol by prekvapený. Tento denník prináša na prvých stránkach správy z ekonomiky, zahraničnú politiku, sem tam aj niečo športové, ak je to nejako spojené s Cirkvou... A, áno, sleduje všetky udalosti Svätého Otca. Takže som si rád pozrel aj články z cesty na Sicíliu. Jeho desaťhodinová návšteva v Palerme 3. októbra bola v jeho štýle. Stretol sa s pestrou paletou veriacich, z jeho srdca vychádzali slová pravdy s presvedčením pastiera. To, čo ma zaujalo až na druhý pohľad, bol obsah pozdravu, ktorým mladí privítali Benedikta XVI. na námestí Politeama v Palerme.

 „Nechceme sa vzdať sna o lepšej Sicílii.“ Týmito slovami vyjadril vysokoškolák David Roccaro očakávania nielen mladých v Palerme, ale na celom ostrove a možno i v celom Taliansku – ak nezabudneme, že pavučina mafie je rozťahaná viac-menej po celej tejto krajine. Pre Sicíliu je čas, aby zosilnelo úsilie mladých „na obranu kresťanských a sociálnych hodnôt, ktoré sú aj kľúčom k štúdiu, výchove i práci, ktorá chýba stále viac.“ A zopakoval, že sicílski mladí sa nechcú „vzdať sna o Sicílii ako o vzore zákonnosti a solidarity, schopnej vytvárať čestným spôsobom pracovné príležitosti i tvoriť budúcnosť.“

Mladí v tejto časti Talianska poznajú strach, poznajú zákernosť, poznajú krutosť praktík mafie. Žiť tam, študovať, dospievať, byť zamilovaný, založiť si rodinu a snívať a budovať pekný život nie je ľahké... Zlo vie byť ako vlhkosť, preniká do hĺbky, presviedča, že treba prijať logiku odplaty. V podmienkach Sicílie je obzvlášť úžasné uvedomiť si, ako Boh pôsobí v srdciach mladých aj na miestach, kde ich život a budúcnosť už teraz poznačujú mnohé prejavy hriechu zažraného v ľudských postojoch.

Aj táto len desaťhodinová „domáca“ cesta Svätého Otca je ďalším, možno nenápadným, prejavom jeho nezlomnej viery v Boha, ktorý je milovníkom života a stará sa oň aj tam, kde sa zdá, že zlo vyčíňa veľmi otvorene. Odhodlanie mladých Sicílčanov usilovať sa o lepšiu budúcnosť svojho regiónu dáva každému citlivému srdcu dotknúť sa živej nádeje, ktorú v ich srdciach, v spleti momentov obáv a snov, pestuje Boží Duch.

Či si to uvedomujeme alebo nie, tá nádej spôsobuje zachvenie sŕdc aj napriek vzdialenostiam, hoc i tisíc kilometrov. Aj v duši „stratenej“ v každodennosti viac než trojmiliónového Ríma.

foto: www.blogsicilia.it