„Svetlo Krista v srdci Cirkvi. Ján Pavol II a teológia svätých.“ Na túto tému bude kázať tohtoročné duchovné cvičenia pre Svätého Otca a členov Rímskej kúrie bosý karmelitán páter Francois-Marie Léthel (63 rokov). Francúz pôvodom z Paríža je sekretárom Pápežskej teologickej akadémie, konzultorom Kongregácie pre kauzy svätých i autorom mnohých kníh v oblasti teológie svätých.
 |
| páter Francois-Marie Léthel |
Denný program
Duchovné cvičenia začínajú v nedeľu 13. marca večer o 18.00 h, tradične v kaplnke Redemptoris Mater v pápežskom paláci. Na programe sú vešpery, úvodná meditácia a eucharistická adorácia.
Každý ďalší deň sa skladá z ranných chvál, modlitby cez deň predpoludním a vešpier. K tomu budú patriť vždy tri témy, ktoré ponúkne kazateľ a na záver adorácia a eucharistické požehnanie. V záverečný deň, 19. marca – slávnosť svätého Jozefa –, bude po ranných chválach nasledovať záverečná téma.
Pestrá paleta oslávených
Podľa slov kazateľa je téma vybratá práve tak, aby smerovala pozornosť k blahorečeniu Jána Pavla II., pápeža, ktorý „sa formoval v škole svätých“. Benedikt XVI. ide v jeho šľapajach. Rozvíja teológiu svätých vo svojich katechézach na generálnych audienciách.
Počas tém duchovných cvičení bude karmelitán Léthel dávať osobitný dôraz na sväté ženy.
Pondelok:
1. veľká veda svätcov – sv. Alojz Mária z Monfortu
2. kristocentrické a mariánske Totus Tuus Karola Wojtylu
3. žiara lásky, viery a nádeje podľa Jána Pavla II. vo vzťahu k Najsvätejšej Márii
Utorok:
1. náuka sv. Alojza Mária z Monfortu
2. expertka vedy lásky sv. Terézia z Lisieux
3. kristocentrizmus sv. Terézie z Lisieux
Streda:
- prehĺbenie tém o sv. Terézii
- sv. Anzelm z Aosty, učiteľ vedy viery
Štvrtok:
1. sv. Tomáš Akvinský, učiteľ vedy viery ako teológie svetla
2. sv. Katarína Sienská a jej úsilie o obnovu Cirkvi
3. sv. Jana z Arku, jej utrpenie a smrť vinou kňazov a teológov
Piatok:
1. kresťanský spisovateľ Charles Péguy, autor poetickej teológie spoločenstva svätých a nádeje
2. mystička a matka rodina Concepción Cabera de Armida, vyhlásená za ctihodnú v roku 1999
3. bl. Chiara Luce Badano, 18-ročné dievča, blahorečená v septembri 2010 v Ríme
Sobota:
- Záverečná téma o sv. Jozefovi vo svetle sv. Terézie z Avili a ctihodného Jozefa Quadria, saleziánskeho kňaza a teológa.
Začínali Jezuiti
Prvé duchovné cvičenia pápeža a členov Rímskej kúrie sa konali v roku 1925. Pápež Pius XI. v roku 1929 v encyklike Mens nostra nariadil, že sa majú konať každý rok. Dlho bývali na začiatku adventu, v roku 1964 ich presunuli do prvého pôstneho týždňa. Od Pia XI. to boli vždy jezuiti, ktorí kázali tieto exercície, ale neskôr aj kapucíni či redemptoristi.
Kázal aj slovenský kardinál
Pápež Pavol VI. v roku 1964 začal s nemeckým redemptoristom Häringom, čím pretrhol tradíciu Talianov. Prvým kazateľom ako kardinál bol Karol Wojtyla v roku 1976, dva roky pred tým, než sa stal Jánom Pavlom II. Medzi významnými menami boli neskôr aj neskorší kardináli Ballestrero (tiež bosý karmelitán), Martini, Cottier, Estevez, Schoenborn, Comastri. Do ich radu sa v roku 1995 zaradil český jezuita Tomáš Špidlík (v roku 2003 kardinál) a v roku 1998 aj slovenský kardinál Ján Chryzostom Korec.
Ratzinger raz odmietol
Pre Benedikta XVI. v prvých rokoch jeho pontifikátu dávali exercície kardináli „na konci kariéry“ – Cè, Biffi, Vanhoy a Arinze. Minulý rok, na záver Roka kňazov, ich kázal salezián kňaz don Enrico dal Covolo, ktorý sa medzičasom stal biskupom a rektorom Pápežskej lateránskej univerzity.
Jozef Ratzinger mal ako kazateľ osobitnú skúsenosť. V rozhovore pre časopis 30giorni ešte ako kardinál priznal, že „asi v roku 1975“ ho pozval za kazateľa do Vatikánu, ešte ako biskupa, Pavol VI. „Ale – dodáva v rozhovore – necítil som sa dostatočne istý ani v taliančine ani vo francúzštine, žeby som sa pripravil (v tom jazyku – pozn. pr.) a odvážil na také dobrodružstvo, tak som povedal nie.“ V roku 1983 však už ako blízky spolupracovník Jána Pavla II v Ríme, pozvanie kázať prijal.
podľa – Avvenire 12 marzo 2011 – rhsdb
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára